| ||||||||||||||
|
|
|||||||||||||
 | ||||||||||||||
|
Je jednorčnou bylinou dorastajúcou do výšky 10 až 40 cm. Listy má striedavé. Na rozkonárenej stonke nesie kvetné úbory. Žlté kvety v strede úbora sú obojpohlavné, biele jazykovyté kvety sú samičie. Nekôr sa jazýčky prikláňajú k stopke. Kvitne od mája do septembra. Príjemne vonia. Nájdeme ho ako burinu na poliach dlhšie zanedbaných, pri cestách, na rumoviskách, miestami ho môžeme zazrieť aj na lúkach a pasienkach. Pri rozoznávaní rumančeka od iných podobných druhov by sme mali vedieť, že rumančekové úbory majú vždy duté kvetné lôžko, biele okrajové jazykové kvety a príjemnú vôňu. Tie rasliny nepĺňajúce tieto tri rozpoznávacie znaky ani nezbierajte. Mýlia sa veľmi často. Dá sa aj celkom śpešne pestovať. U nás sa predáva jeho šľachtená podoba. Rodové meno rumančeka zrejme pochádza z gréckeho chamai = nízko a milla = jablko. Jednoducho rastlina malého vzrastu a voňajúca ako jeblko... veľmi mi to jablko nepripomína, ale podľa gréckeho nosa je to jablko. Môže to byť aj chyba prekladu. Zber: Zbiera sa práve rozkvitnutý úbor a to so stopkou dlhou max. 2 cm. Zber je najlepšie uskutočňovať ručne. Nesmie sa stáčať inak sa veľmi rýchlo zaparí. Občas treba presipať aby sa prevzdušnil, ale opatrne. Sušíme hneď po zbere. Sušíme v tieni a na vetranom miste desať aŹ štrnásť dní, potom ho treba upraviť a zabaliť do vzduchtesných obalov, nie z umelej hmoty. počas skadovania podlieha zmenám. Vlastnosti: Antiflogistikum, spazmolytikum, karminatívum, dermatologikum. Úžitok: Obsahované látky silice obsihnutej v tejto rastline majú po destilaćii protizápalové účinky. Aj v ľudovom liečiteľstve sa rumanček použúva na všetky druhy záplov. Posobí priaznivo na zapálenú pokožku, sliznicu, proti nadúvaniu, pôsobí potopudne, na popáleniny, ... . čaj sa pripravuje vo forme záparu a nesmie dlho stáť. 1,5 g na 100 ml na pitie a 3g na 100 ml pri vonkajšom použití. Pridáva sa do rôznych mastí, masiek, vodičiek, a pod. . |
|
||||||||||||
| ||||||||||||||
